Školský vzdelávací program
Vymedzenie poslania školy a cieľov výchovy a vzdelávania
Materská škola všeobecne ako inštitúcia predprimárneho vzdelávania podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí. Školský vzdelávací program DROBČEK je základným dokumentom materskej školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie.
Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania v materskej škole je dosiahnutie optimálnej kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu pre školské vzdelávanie v základnej škole a pre život v spoločnosti.
V súlade s krédom „poznávam svet hravo, moderne a tvorivo“ vytvárame podmienky, aby dieťa:
- Prejavovalo prirodzenú zvedavosť, vnútornú motiváciu a radosť z objavovania sveta prostredníctvom hry, skúmania a tvorivých činností.
- Aktívne získavalo poznatky, objavovalo vzájomné súvislosti a rozvíjalo schopnosť učiť sa, tvorivo a kriticky myslieť a primerane riešiť problémy.
- Rozvíjalo komunikačné kompetencie a kultúru vyjadrovania, matematické myslenie, prírodovedno-technické a digitálne kompetencie pri aktívnom poznávaní okolitého sveta.
- Budovalo pozitívne sociálne vzťahy, spolupracovalo s rovesníkmi i dospelými, rozvíjalo sociálne, personálne a občianske kompetencie a rešpektovalo hodnoty demokratickej spoločnosti.
- Rozvíjalo svoju samostatnosť, tvorivosť, zodpovednosť a pracovné návyky primerané veku, využívalo svoje individuálne schopnosti a aktívne pretváralo svoje prostredie.
- Získavalo pozitívny vzťah ku kultúrnym hodnotám, tradíciám a spoločenskému životu a vytváralo si základy kultúrneho správania.
V logickej nadväznosti na ďalší stupeň vzdelávania materská škola podporuje aktivity zamerané na pohyb, šport a zdravý životný štýl, ktoré sú zároveň rozvíjané aj v základnej škole. Dôraz kladie aj na rozvoj komunikačných schopností detí, správnu artikuláciu a výslovnosť v materinskom jazyku, čím vytvára kvalitné východisko pre ďalšie vzdelávanie vrátane osvojovania si cudzieho jazyka v primárnom vzdelávaní.
Uplatňovanie prvkov technickej výchovy
Technika hrou je projekt zameraný na podporu a inováciu technického vzdelávania detí v materských školách. Vznikol z iniciatívy Nadácie Volkswagen Slovakia v roku 2014 s cieľom podporovať záujem detí o techniku a technické vzdelávanie už od začiatku ich systematického vzdelávania.
Základnou myšlienkou projektu je prirodzeným a veku primeraným spôsobom podnecovať záujem detí o techniku a prírodovedné oblasti, rozvíjať ich technické myslenie a vytvárať základy vedeckej a technickej gramotnosti. Prostredníctvom praktických a bádateľsky orientovaných činností deti získavajú elementárne technické vedomosti, skúsenosti a praktické zručnosti. Hravá forma učenia im umožňuje objavovať techniku prostredníctvom vlastnej zvedavosti, tvorivosti a aktívneho skúmania. Technicky orientované aktivity podporujú nielen tvorivosť a technické myslenie, ale aj samostatnosť, jemnú a hrubú motoriku, manuálnu zručnosť, schopnosť riešiť jednoduché problémy, spolupracovať a komunikovať.
Na realizáciu týchto cieľov sú vytvorené podnetné technické kútiky vybavené primeranými pomôckami, materiálmi, nástrojmi a konštrukčnými prvkami. Deti si v nich prostredníctvom priamej skúsenosti osvojujú jednoduché pracovné a technologické postupy, učia sa pracovať podľa názoru, schémy alebo jednoduchého pracovného postupu a overovať funkčnosť vlastných riešení. Súčasťou technickej výchovy sú aj aktivity s primeraným využívaním digitálnych technológií, ktoré podporujú orientáciu detí v postupoch, logické myslenie a hľadanie riešení. Praktické a manuálne zručnosti si deti rozvíjajú pri práci s rôznymi materiálmi a veku primeranými nástrojmi a náradím. Osvojujú si napríklad skrutkovanie, zatĺkanie, jednoduché pílenie, viazanie uzlov, navliekanie či spájanie rôznych materiálov. Pri činnostiach dbáme na bezpečnosť, správne pracovné návyky a primeranú mieru samostatnosti dieťaťa. Deti riešia jednoduché technické úlohy, navrhujú a vytvárajú rôzne výrobky a modely a následne overujú ich funkčnosť. Učia sa tak vnímať celý proces tvorby – od predstavy a návrhu cez výber materiálu a samotnú realizáciu až po odskúšanie, úpravu a prezentáciu výsledku svojej práce. Takto získané skúsenosti podporujú ich tvorivosť, praktické myslenie, vytrvalosť a schopnosť hľadať vlastné riešenia.
Uplatňovanie environmentálnej výchovy
Environmentálna výchova je prirodzenou súčasťou predprimárneho vzdelávania a reaguje na potrebu vytvárať u detí pozitívny a zodpovedný vzťah k prírode a životnému prostrediu. Už v ranom detstve sa formujú postoje, hodnoty a návyky, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým dieťa vníma svoje okolie, prírodu a vlastnú zodpovednosť za ich ochranu.
Základným cieľom environmentálnej výchovy je rozvíjať u detí environmentálne cítenie, všímavosť a zodpovedné správanie voči prírode a životnému prostrediu. Deti získavajú veku primerané poznatky o prírode, živých organizmoch a životnom prostredí, učia sa vnímať ich vzájomné súvislosti a postupne chápať význam ochrany prírody a prírodných zdrojov. Súčasne si osvojujú jednoduché návyky ekologického správania a princípy zdravého a udržateľného spôsobu života. Špecifikom uplatňovania environmentálnej výchovy je preferovanie edukácie v exteriéri. Deti trávia prevažnú časť výchovno-vzdelávacích aktivít vo vonkajšom prostredí, ktoré sa stáva prirodzeným priestorom na učenie, objavovanie, skúmanie a získavanie bezprostredných skúseností. Edukačné aktivity sa podľa ich charakteru a aktuálnych podmienok realizujú v areáli MŠ, v blízkom okolí, počas vychádzok a pobytov v prírodnom prostredí. Priamy kontakt s prírodou umožňuje deťom pozorovať jej premeny v reálnom čase, bádať, experimentovať a prirodzene si vytvárať vzťah k prostrediu, v ktorom žijú.
Dominantným princípom je učenie prostredníctvom priameho zážitku, vlastnej skúsenosti a aktívnej činnosti dieťaťa. Bezprostredné okolie sa stáva významným edukačným zdrojom poskytujúcim príležitosti na spontánne aj zámerné pozorovanie prírodných javov, objavovanie vzťahov medzi živou a neživou prírodou, experimentovanie, bádanie a riešenie jednoduchých problémových situácií. V edukačnom procese využívame najmä environmentálne hry, pozorovanie, rozhovor, experimentovanie, bádateľské a problémové aktivity, situačné učenie a praktické činnosti v teréne. Deti sa aktívne zapájajú do starostlivosti o rastliny a okolie MŠ, pestovateľských aktivít, vysádzania zelene, triedenia odpadu, opätovného využívania materiálov, šetrenia prírodných zdrojov či poznávania a ochrany rastlín a živočíchov. Obsah environmentálnej výchovy dopĺňajú tematické aktivity viazané na významné environmentálne a zdravie podporujúce dni, napríklad Deň Zeme, Svetový deň vody, Deň lesov, Deň vtákov, Svetový deň zdravia či Stredoeurópsky deň stromov. Tieto aktivity prepájame s každodenným životom detí tak, aby sa ohľaduplnosť k prírode a environmentálne zodpovedné správanie stávali prirodzenou súčasťou ich konania.
Uplatňovanie prvkov alternatívnej koncepcie Marie Montessori
Prvky pedagogickej koncepcie talianskej lekárky a pedagogičky Marie Montessori (1870 – 1952) uplatňujeme v súlade s princípmi osobnostne orientovanej výchovy a vzdelávania. Vychádzame z rešpektovania individuality dieťaťa, jeho vývinových potrieb, možností, záujmov a vlastného tempa učenia. Základným východiskom je poznanie, že deti môžu k rovnakému cieľu dospievať rozdielnymi cestami a v rozdielnom čase.
Dôraz kladieme na samostatnosť, slobodnú voľbu v rámci dohodnutých pravidiel, zodpovednosť a aktívne učenie sa prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Dieťa má možnosť primerane rozhodovať o svojej činnosti, voliť si z pripravenej ponuky aktivít a pracovať vlastným tempom. Učiteľ vytvára podnetné a usporiadané prostredie, pozoruje potreby dieťaťa, sprevádza ho a poskytuje mu podporu v rozsahu potrebnom na dosiahnutie postupnej samostatnosti. Významným princípom je pripravené prostredie, ktoré svojím usporiadaním, dostupnosťou pomôcok a jasnou organizáciou podporuje samostatnú činnosť dieťaťa. Materiály a pomôcky majú svoje stále miesto, sú pre deti dostupné a umožňujú im opakovanie činností, postupné zdokonaľovanie zručností a v mnohých prípadoch aj vlastnú kontrolu správnosti.
Pri práci rešpektujeme senzitívne obdobia, počas ktorých dieťa prejavuje zvýšený záujem a pripravenosť osvojovať si určité schopnosti a zručnosti. Vytvárame podmienky aj na dosiahnutie hlbokého sústredenia – polarizácie pozornosti, keď sa dieťa intenzívne venuje zvolenej činnosti bez zbytočného prerušovania. Rešpektovanie pracovného tempa a dostatok času na dokončenie činnosti podporujú vytrvalosť, sebadisciplínu a pozitívny vzťah k učeniu. Pri uplatňovaní prvkov Montessori pedagogiky využívame aktivity z piatich základných oblastí:
- cvičenia praktického života – podporujú samostatnosť, sebaobsluhu, koordináciu pohybov, poriadok, starostlivosť o seba, druhých a prostredie,
- zmyslová výchova – prostredníctvom práce so zmyslovým materiálom rozvíja schopnosť pozorovať, rozlišovať, porovnávať, triediť a pomenúvať vlastnosti predmetov a javov,
- jazyková výchova – podporuje rozvoj reči, slovnej zásoby, komunikačných schopností a vytvára predpoklady na postupné osvojovanie si čítania a písania,
- matematika – umožňuje prostredníctvom konkrétneho materiálu a multisenzorickej skúsenosti objavovať množstvo, čísla, vzťahy a základné matematické zákonitosti a postupne prechádzať od konkrétnej skúsenosti k abstraktnému mysleniu,
- kozmická výchova – sprostredkúva dieťaťu poznávanie prírody, človeka a sveta v ich vzájomných súvislostiach a prepája poznatky z oblasti prírody, geografie, kultúry, umenia a spoločenského života.
Jednotlivé oblasti sú podporované špecifickými Montessori pomôckami a materiálmi, ktoré sú súčasťou pripraveného edukačného prostredia. Manipulácia s nimi umožňuje dieťaťu poznávať prostredníctvom konkrétnej skúsenosti, opakovania, skúmania a vlastnej aktivity. Uplatňovaním prvkov Montessori koncepcie vytvárame prostredie, v ktorom sa dieťa stáva aktívnym účastníkom vlastného učenia, rozvíja svoju samostatnosť, schopnosť rozhodovať sa, sústrediť sa, dokončiť začatú činnosť a postupne preberať zodpovednosť za svoje konanie a učenie.
Uplatňovanie prvkov ľudovej kultúry a folklóru
Ľudová kultúra predstavuje významnú súčasť kultúrneho dedičstva a prostredníctvom piesní, tancov, zvykov, tradícií, remesiel a ľudovej slovesnosti sprostredkúva hodnoty a spôsob života predchádzajúcich generácií. Vzhľadom na prirodzené kultúrne prostredie, v ktorom deti vyrastajú, kladieme osobitný dôraz na poznávanie a uchovávanie tradícií Horehronia a budovanie vzťahu detí k regiónu, v ktorom žijú.
Základným cieľom je približovať deťom ľudovú kultúru veku primeraným, hravým a zážitkovým spôsobom, predovšetkým prostredníctvom detského folklóru, horehronských tradícií a regionálnych zvykov. Deti ich nespoznávajú iba sprostredkovane, ale najmä prostredníctvom vlastného zážitku, hry, spevu, tanca, dramatizácie, pozorovania a praktickej činnosti.
Významné miesto má ľudová slovesnosť – riekanky, vyčítanky, rečňovanky, rapotanky, hádanky, príslovia a ľudové rozprávky. Prostredníctvom nich podporujeme rozvoj materinského jazyka, slovnej zásoby, výslovnosti, rytmu reči, pamäti a komunikačných schopností detí. Podľa možností deti oboznamujeme aj s charakteristickými nárečovými výrazmi a pomenovaniami typickými pre región. Hudobnú a pohybovú zložku tvoria ľudové piesne, spevné hry, uspávanky, zabávanky, detské ľudové hry a jednoduché tanečné prvky, pričom osobitný priestor venujeme folklórnemu materiálu pochádzajúcemu z Horehronia. Spev a hudbu prirodzene prepájame s rytmizáciou a pohybom, čím rozvíjame hudobné a rytmické cítenie, pohybovú koordináciu a radosť zo spoločného hudobno-pohybového prejavu.
Obsah aktivít vychádza zo striedania ročných období, ľudového kalendára a tradícií regiónu Horehronia. Deti spoznávajú zvyky spojené s významnými obdobiami roka a sviatkami, napríklad obdobím Vianoc, fašiangov, vítaním jari, Veľkou nocou či stavaním májov. Získané skúsenosti a zručnosti prezentujú aj prostredníctvom tematických slávností a ľudových pásiem, napríklad Od priadok do Troch kráľov, Vynášanie Moreny a Veľká noc či Jarné hry detí na lúke so stavaním májov. Súčasťou aktivít sú podľa možností aj odevy a prvky inšpirované tradičným ľudovým odevom regiónu. Dôležitou súčasťou je zážitkové poznávanie tradičného spôsobu života na Horehroní a ľudových remesiel. Prostredníctvom praktických činností približujeme deťom každodenný život a prácu našich predkov. Deti sa podľa možností zapájajú do prípravy tradičných jedál a zoznamujú sa s priadkami, páračkami, tkaním, hrnčiarstvom, prácou s prírodnými materiálmi a ďalšími tradičnými činnosťami a remeslami. Ľudovú kultúru prepájame s prírodným a kultúrnym prostredím Horehronia. Deti prostredníctvom vychádzok, výletov, stretnutí, kultúrnych podujatí a ďalších zážitkových aktivít spoznávajú svoje mesto a región, jeho prírodu, tradície, ľudovú tvorbu a spôsob života minulých generácií. Prostredie triedy obohacujú predmety a prvky ľudovej tvorivosti, s ktorými sa deti prirodzene stretávajú pri každodenných hrách a činnostiach. Folklór tak nevnímame iba ako súčasť príležitostných vystúpení, ale ako živú súčasť kultúrneho dedičstva regiónu a života triedy počas celého školského roka. Uplatňovaním prvkov ľudovej kultúry a folklóru vytvárame u detí základy regionálneho povedomia, kultúrnej identity a pozitívneho vzťahu k mestu Brezno, Horehroniu a jeho tradíciám, a zároveň podporujeme úctu ku kultúrnemu dedičstvu a jeho uchovávaniu pre ďalšie generácie.
Uplatňovanie prvkov tvorivej dramatiky
Tvorivá dramatika predstavuje zážitkový a tvorivý spôsob učenia, v ktorom je dieťa aktívnym účastníkom výchovno-vzdelávacieho procesu. Vychádza z prirodzenej detskej hry, spontánnosti, fantázie a potreby objavovať svet prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Jej základným princípom je učenie prostredníctvom zážitku, dramatickej hry a vlastného konania dieťaťa. Hoci tvorivá dramatika využíva niektoré divadelné prostriedky a postupy, jej cieľom nie je výchova hercov ani príprava dokonalého divadelného predstavenia. Dôležitý je predovšetkým proces tvorby, prežívanie, spolupráca, sebavyjadrenie a skúsenosť dieťaťa. Prostredníctvom hry dieťa vstupuje do rôznych rolí a situácií, skúma ich, hľadá vlastné riešenia a učí sa porozumieť sebe, druhým ľuďom i svetu okolo seba.
Tvorivá dramatika prirodzene prepája osobnostný, sociálny, emocionálny, komunikačný a estetický rozvoj dieťaťa. V edukačnom procese využívame najmä hru v role, dramatickú hru, improvizáciu, dramatizáciu, pantomímu, situačné a námetové hry, prácu s príbehom, rozprávkou a literárnym textom, pohybové a rytmické hry, hudobné a výtvarné prvky. Uplatňovaním prvkov tvorivej dramatiky podporujeme najmä:
- sociálny rozvoj a spoluprácu – dieťa sa učí vnímať potreby a pocity druhých, rešpektovať odlišné názory, spolupracovať, dohodnúť sa a prijímať pravidlá spoločnej činnosti,
- komunikačné schopnosti – učí sa vyjadrovať svoje myšlienky, názory, potreby a pocity, aktívne počúvať a reagovať na komunikačného partnera,
- tvorivosť, fantáziu a obrazotvornosť – hľadá vlastné riešenia, vytvára príbehy, situácie a postavy a učí sa pristupovať k problémom rôznymi spôsobmi,
- kritické a tvorivé myslenie – v modelových situáciách kladie otázky, hľadá možnosti riešenia, predvída dôsledky svojho konania a rozhoduje sa medzi viacerými alternatívami,
- emocionálny rozvoj a empatiu – prostredníctvom role spoznáva a pomenúva emócie, učí sa ich primerane vyjadrovať a lepšie porozumieť prežívaniu iných,
- sebapoznávanie a sebareguláciu – získava skúsenosť s vlastnými schopnosťami, učí sa zvládať svoje prejavy, posilňuje sebadôveru a postupne preberá zodpovednosť za svoje rozhodnutia,
- estetické cítenie a vzťah ku kultúre a umeniu – prostredníctvom prepájania dramatického, literárneho, hudobného, pohybového a výtvarného prejavu získava rozmanité estetické skúsenosti.
Významné miesto má hra v role, ktorá umožňuje dieťaťu bezpečne vstupovať do situácií, s ktorými sa stretáva alebo môže stretnúť v reálnom živote. Dieťa môže situáciu prežiť z rôznych uhlov pohľadu, skúšať odlišné spôsoby konania, vnímať ich dôsledky a hľadať primerané riešenia. Takýmto spôsobom sa pripravuje na zvládanie bežných sociálnych a životných situácií. Dôležitou súčasťou tvorivej dramatiky je vytváranie bezpečného a podnetného prostredia založeného na dôvere, prijatí a spolupráci. Každé dieťa dostáva priestor zapojiť sa podľa svojich možností, vyjadriť vlastný názor, nápad či pocit a zažiť úspech bez porovnávania s ostatnými. Tvorivá dramatika tak podporuje celostný rozvoj osobnosti dieťaťa. Prostredníctvom hry a vlastného zážitku sa dieťa učí poznávať seba, porozumieť druhým, komunikovať, spolupracovať, tvorivo myslieť, rozhodovať sa a primerane reagovať v rôznych životných situáciách.
Predškolská trieda pre deti rok pred začatím plnenia povinnej školskej dochádzky
Predškolská trieda predstavuje špecifickú formu organizácie výchovy a vzdelávania v materskej škole, ktorá popri dlhodobo preferovanom heterogénnom zoskupovaní vytvára priestor aj pre učenie v homogénnej rovesníckej skupine. Tvoria ju deti v poslednom roku pred vstupom do primárneho vzdelávania, pričom spoločná vývinová etapa vytvára prirodzené podmienky na intenzívnejšiu vzájomnú interakciu, spoluprácu a učenie sa jeden od druhého.
Základným princípom je rovesnícke učenie, pri ktorom dieťa nie je iba prijímateľom poznatkov, ale aktívnym účastníkom spoločného učenia. Deti si navzájom odovzdávajú skúsenosti, vysvetľujú svoje postupy, pozorujú riešenia druhých, diskutujú, spolupracujú a spoločne hľadajú odpovede na otázky a riešenia problémov. Učia sa tak nielen od učiteľa a prostredníctvom vlastnej skúsenosti, ale významne aj od seba navzájom a spolu. Výchovno-vzdelávací proces vytvára priestor na spoločné projekty, bádateľské a problémové úlohy, experimentovanie, tvorivé činnosti a kooperatívne hry. Deti sú vedené k formulovaniu vlastných otázok a názorov, plánovaniu činnosti, rozdeľovaniu úloh, hľadaniu rôznych riešení, vzájomnej pomoci a prezentovaniu výsledkov spoločnej i individuálnej práce. Významné miesto má rozvoj samostatnosti a primeranej zodpovednosti. Deti dostávajú priestor rozhodovať sa, organizovať si činnosť, dokončiť začatú úlohu, hodnotiť vlastné postupy a postupne preberať zodpovednosť za seba, svoje rozhodnutia a fungovanie skupiny. Učiteľ vytvára podnetné edukačné situácie, sprevádza deti pri učení a poskytuje im podporu v miere zodpovedajúcej ich individuálnym potrebám.
Rovnaký vek detí neznamená rovnaké schopnosti, skúsenosti ani tempo učenia. Homogénne vekové zoskupenie preto prepájame s individualizáciou a diferenciáciou výchovno-vzdelávacieho procesu, rešpektovaním silných stránok, potrieb a možností každého dieťaťa. Rozdielnosť medzi deťmi zároveň využívame ako prirodzený zdroj vzájomného učenia a pomoci. Rovesnícka skupina poskytuje významný priestor aj na rozvoj sociálnych a komunikačných kompetencií. Deti sa učia spolupracovať, dohodnúť sa, argumentovať, aktívne počúvať, rešpektovať odlišný názor, požiadať o pomoc i pomoc ponúknuť, riešiť bežné konfliktné situácie a vnímať vlastný podiel na fungovaní skupiny. Prirodzenou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu je podpora kompetencií potrebných na zvládnutie prechodu do primárneho vzdelávania. Táto podpora je však rovnocenne zabezpečovaná všetkým deťom plniacim povinné predprimárne vzdelávanie aj v heterogénnych triedach materskej školy. Špecifikom predškolskej triedy preto nie je intenzívnejšia príprava na základnú školu, ale využívanie potenciálu homogénnej rovesníckej skupiny ako prirodzeného prostredia na spoločné učenie, spoluprácu, samostatnosť a osobnostný rozvoj. Cieľom je vytvárať spoločenstvo detí, v ktorom každé dieťa môže byť zároveň tým, kto sa učí, aj tým, od koho sa učia ostatní, a postupne získava skúsenosť, že spoločné objavovanie, spolupráca a vzájomná pomoc obohacujú učenie celej skupiny.
Špeciálna trieda pre deti s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami
Špeciálna trieda materskej školy vytvára bezpečné, rešpektujúce a podnetné prostredie pre výchovu a vzdelávanie detí s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami. Vychádzame z presvedčenia, že každé dieťa je jedinečné, má svoje silné stránky, individuálne potreby, vlastné tempo vývinu a potenciál ďalej sa rozvíjať.
Výchova a vzdelávanie vychádzajú z príslušného vzdelávacieho programu pre deti s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami a sú prispôsobované individuálnym možnostiam, schopnostiam a potrebám konkrétneho dieťaťa. Pri plánovaní výchovno-vzdelávacieho procesu vychádzame z pedagogickej a odbornej diagnostiky, odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie, pozorovania dieťaťa a priebežného hodnotenia jeho pokrokov. Ak to individuálne vzdelávacie potreby dieťaťa vyžadujú, výchova a vzdelávanie sa realizujú podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý sa tvorí v spolupráci pedagogických a odborných zamestnancov, zákonných zástupcov dieťaťa a príslušného zariadenia poradenstva a prevencie. Jeho obsah vychádza z aktuálnej úrovne schopností a potrieb dieťaťa, rešpektuje jeho silné stránky a stanovuje reálne a dosiahnuteľné ciele ďalšieho rozvoja.
Základným cieľom je vytvárať podmienky, ktoré umožňujú každému dieťaťu napredovať podľa jeho individuálnych možností, zažívať úspech a dosahovať čo najvyššiu možnú mieru samostatnosti, participácie a sociálneho začlenenia. Podpora smeruje najmä k rozvoju funkčnej komunikácie, sociálnych zručností, sebaobsluhy, poznávacích schopností, motoriky, emocionálnej regulácie a praktických zručností využiteľných v každodennom živote. Dôležitou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu je individualizácia a primeraná štrukturalizácia prostredia, času a činností. Deťom poskytujeme zrozumiteľné a predvídateľné prostredie, vizuálnu podporu, dostatok času na spracovanie podnetov, primerané možnosti voľby a podľa individuálnych potrieb aj priestor na oddych a senzorickú reguláciu. Pri komunikácii využívame také formy a prostriedky, ktoré sú pre konkrétne dieťa funkčné a zrozumiteľné, vrátane vizuálnej podpory a podľa potreby aj augmentatívnej a alternatívnej komunikácie.
Správanie dieťaťa vnímame v kontexte jeho potrieb, možností komunikácie a prostredia. Namiesto potláčania prejavov sa usilujeme porozumieť ich príčine a funkcii, identifikovať možné spúšťače a vytvárať podmienky na osvojovanie funkčnejších spôsobov komunikácie, sebaregulácie a zvládania náročných situácií. Rešpektujeme pritom individuálne senzorické potreby dieťaťa a jeho potrebu bezpečia a predvídateľnosti. Významným princípom je inkluzívne prepájanie detí špeciálnej triedy so životom celej materskej školy. Podľa individuálnych možností, potrieb a aktuálneho nastavenia sa deti zapájajú do spoločných hier, aktivít, podujatí, pobytu vonku, výletov a ďalších činností spolu s deťmi ostatných tried. Nie sú vnímané ako návšteva či osobitná skupina, ale ako plnohodnotná súčasť spoločenstva materskej školy. Miera a forma zapojenia sa vždy prispôsobujú konkrétnemu dieťaťu tak, aby bola účasť preň bezpečná, zmysluplná a podporujúca.
Dôležitá je úzka spolupráca s rodinou dieťaťa, inkluzívnym tímom a zariadením poradenstva a prevencie. Spoločným cieľom je zjednocovať prístupy, zdieľať poznatky o potrebách a pokrokoch dieťaťa a vytvárať kontinuitu podpory medzi rodinným, školským a ďalším prostredím. Výchovno-vzdelávacie pôsobenie nestaviame na porovnávaní detí medzi sebou, ale na individuálnom pokroku každého dieťaťa. Všímame si a oceňujeme aj malé kroky, podporujeme silné stránky, záujmy a kompetencie dieťaťa a vytvárame príležitosti, aby ich mohlo využívať v každodennom živote. Cieľom našej podpory je dieťa, ktoré sa v prostredí materskej školy cíti bezpečne, prijato a rešpektovane, dokáže v čo najväčšej možnej miere komunikovať svoje potreby, aktívne sa zapájať do života spoločenstva, rozvíjať svoje schopnosti a postupne získavať čo najvyššiu mieru samostatnosti.